Niečo o mne a mojej rodine
Volám sa Gabika Remšíková, som zamestnaná manželka mojej polovičky, Michala, a matka dvoch puberťákov, Mateja a Mišky. Okrem svojej rodiny milujem aj cestovanie.
Po klasických týždňových dovolenkách autom v Chorvátsku som zatúžila poznávať aj odľahlejšie kúty sveta. Najskôr sme skúsili Turecko all inclusive. Prišli sme však na to, že sme dali za dovolenku kopec peňazí, ale príliš sme si to neužili. Zistili sme, že nás takýto spôsob cestovania a dovolenkovania nenapĺňa.
Rozmýšľali sme, ako by sme si splnili naše cestovateľské sny. Takisto aj deti rástli a ich túžba po cestovaní začala rásť spolu s nimi.
Ako to však všetko finančne zvládnuť?
Keď som chcela cestovať, musela som nájsť nejaký spôsob. Hodiny som hľadala na internete, celé dni čítala cestopisy od iných cestovateľov, sledovala som na facebooku rôzne cestovateľské skupiny.
Už viem, ako na to. Ako cestovať a nezruinovať rodinný rozpočet. Počas niekoľkých rokov som precestovala 48 krajín na 5 kontinentoch sveta. Každý rok mi do zoznamu pribúdajú ďalšie krajiny a do „zoznamu prianí“ ďalšie, ktoré plánujem navštíviť. Všetky cesty a dovolenky som pre mňa a moju rodinu zorganizovala sama. Vždy sme cestovali bez cestovky, no niekedy sme museli využiť služby lokálnych sprievodcov alebo agentúr. Na niektorých miestach sa tomu nedá vyhnúť. Na druhej strane zase radi podporujeme lokálne podniky-
Teraz s rodinou cestujeme tak často, ako nám čas a peniaze dovolia. Niekoľkokrát do roka sú to predĺžené víkendy, minimálne 1-2 krát v roku spolu absolvujeme 2-3 týždňové cesty za zážitkami do rôznych kútov sveta. Okrem veľkej finančnej úspory som prišla na ďalšie pozitívum cestovania bez cestovky. Voľnosť. Nemusíte sa prispôsobovať daným termínom, nikto vám nediktuje program, výber hotela, výber stravy, dĺžku pobytu. Všetko si urobíte tak, ako chcete a ako to vyhovuje vám. Verím, že sa aj vy naučíte cestovať tak, aby si to užila nielen vaša rodina ale netrpela pri tom vaša peňaženka.
Ale pozor- ak si predstavujete lacné cestovanie tak, že spíme niekde pod širákom, jeme iba konzervy a polotovary donesené z domu, nejdeme navštíviť žiadnu turistickú či historickú pamiatku- tak ste na omyle. Lacné cestovanie znamená užiť si čo najviac danú destináciu, vidieť a vyskúšať to, čo krajina ponúka, vyskúšať typické jedlo, stretnúť sa s miestnymi obyvateľmi a to všetko za čo najnižšiu cenu, pri zachovaní určitého komfortu. Nie som už predsa študent, ktorý si zoberie batôžtek na plecia a stopom prejde za 6 mesiacov okolo sveta. Aj keď aj takéto cestovanie má určite svoje čaro.
Čo však my zamestnaní ľudia nemáme je čas. Aby som ušetrila, nevyhľadávam ubytovanie v predražených 5 hviezdičkových hoteloch, ale využívam miestne zariadenia. Necestujem business class v lietadle, ale economic. Ušetrené peniaze som sa rozhodla investovať radšej do zážitkov.
Mám rada adrenalín a manžel sa tak nejako pridal k mojim bláznivým nápadom. Radi sa potápame. Boli sme sa potápať v koralovej záhrade na Maledivách, v jaskyni na Kube či pri vraku lode na Bali. Počas jednej z posledných dovoleniek sa začal s nami potápať aj syn. S manželom sme absolvovali black water rafting na Novom Zélande, čo je zlaňovanie do jaskyne a následný „rafting „ v tečúcej rieke v jaskyni. Takisto sme boli na safari na Srí Lanke, ja som počas môjho 3 týždňového pobytu v Juhoafrickej republike absolvovala 3 dňové safari. Na Bali sme celá rodina v noci vystúpili na sopku Batur a pozorovali východ slnka. Minulý rok som sa konečne odhodlala k zoskoku z lietadla z výšky 4000 m.
Vždy sa snažím na dovolenke vyskúšať niečo netradičné a hlavne špecifické pre danú krajinu. V zime radi lyžujeme, či už na Slovensku, v Rakúsku alebo Taliansku. Aj keď máme bližšie k prírode ako k veľkomestám, veľkú časť európskych metropol sme už stihli prejsť. Takisto sa nám podarilo dostať aj do niektorých svetových veľkomiest a náš zoznam ešte ani zďaleka nekončí. Naše (teda moje) cestovateľské plány sú ešte tak na 2 životy.
Ako ste už asi zistili, cestujeme naozaj často a na cestovanie míňame dosť peňazí. Musím však povedať, že neľutujem ani jedno euro, ktoré som do cestovania investovala. Naše cesty za zážitkami dali nám – rodičom, ale aj našim deťom oveľa viac skúseností, akoby sa naučili v škole. Spoznali a na vlastné oči videli, ako žijú ľudia na opačnom konci sveta. Vedia, že nie je samozrejmé pre všetkých ľudí na svete mať pitnú vodu, či vlastnú posteľ. Videli, ako malé deti museli pracovať, aby pomohli rodičom uživiť rodinu.
Dnes si oveľa viac vážia to, čo majú doma. A nemyslím tým iba materiálne veci. Vážia si, že môžu chodiť do školy- aj keď samozrejme aj oni sem tam frflú. Počas našich ciest sa naučili komunikovať v cudzích jazykoch. Vedia sa dohovoriť kdekoľvek vo svete, niekedy je to síce rukami nohami, ale dohovoria sa. Nemajú problém porozprávať sa s cudzími ľuďmi, nabrali istotu, vedia sa orientovať v cudzom prostredí, sú samostatní.