Už to bude tri roky, čo som mala také „obdobie blbec“ a rozhodla som sa, že sa vyberiem niekde sama. Najskôr som rozmýšľala, že pôjdem niekde na dovolenku. Viem, že veľa ľudí chodí samo, no priznám sa, že tam som ešte nedospela. Byť na nejakom super mieste, ale nezdieľať tie zážitky s niekým iným? To sa mi moc nepozdávalo.

Tak som sa nakoniec rozhodla, že pôjdem na jazykový pobyt. Pôjdem sama, ale nebudem tam sama. Bude tam predsa kopec „spolužiakov“. Tento môj nápad som doma skonzultovala so zvyškom rodiny a začala som hľadať vhodnú destináciu. 

Najskôr ma lákal Nový Zéland, ale to je strááášne ďaleko a ten som sa rozhodla precestovať inak. Potom bola v pláne Kanada, ale vzhľadom k termínu – marec, tam nebolo zrovna super počasie. Londýn a Maltu som zavrhla už v začiatkoch, je tam kopec slovákov a čechov a to by ma zvádzalo hovoriť slovensky.

Tak kde?

Potom som objavila LAL School v Kapskom meste. Super. Minimálny časový posun, v marci je tam leto, priaznivé ceny… bolo rozhodnuté. Kontaktovala som niekoľko agentúr, ktoré sprostredkujú takýto pobyt, porovnala si ceny a ponuky. Aj na základe odporúčania kamarátky som sa rozhodla pre Interstudy. Zorganizovali mi všetko. Vybrala som si študijný plán, zabezpečili mi ubytovanie a transport z letiska do školy.

Čo bolo super, cena bola rovnaká, akoby som si to organizovala sama priamo v škole. Predsa len, sama baba na výlete v Afrike, radšej nech má niekto nado mnou ochrannú ruku. Nakoniec som však prišla na to, že moje obavy boli úplne zbytočné a pri dodržiavaní bezpečnostných zásad bolo všetko úplne v pohode.

školská záhrada
posedenie v škole

Ubytovanie

Ubytovanie si môžete vybrať buď v rodinách, čo je super na konverzáciu a spoznanie novej kultúry. Veď ako najlepšie spoznáte danú krajinu? Tak, že žijete a stretávate sa s domácimi. Vzhľadom k destinácii som však tento spôsob zavrhla. V Cape Town totiž nemôžete chodiť sami po zotmení po uliciach. A už vôbec nie baba a beloška. To by mi skomplikovalo stretávanie sa so spolužiakmi. Inak sa nemusíte obávať, tie rodiny sú preverené. Nevýhoda je, že ubytovanie môže byť aj hodinu od školy… to sa nedá dopredu zaručiť, či dostanete rodinu v blízkom okolí školy, alebo ďalej.

Vybrala som si teda ubytovanie v internáte priamo v areály školy, čo sa nakoniec ukázalo ako dobré rozhodnutie. Všetci sme boli na jednej kope, stretávali sme sa v areáli školy, kde bolo bezpečne aj v noci. Škola je totiž ohradená a strážená strážnou službou. Dovnútra nás pustili iba po predložení školského preukazu, ktorý sme všetci dostali v prvý deň pri nástupe. Ubytovanie si môžete vybrať buď v jedno, dvoj alebo štvorlôžkovej izbe. Niektoré majú samostatnú kúpeľňu a WC, niektoré na chodbe spoločné pre viac izieb. Od toho sa samozrejme odvíja aj cena ubytovania. 

Ja som si zvolila dvojlôžkovú izbu s kúpeľňou a WC na izbe. Bývala som so švajčiarkou Natachou. Zväčša si nemôžete vybrať, s kým chcete byť na izbe. Ak je na škole viac ľudí z jednej krajiny, nedávajú ich spolu na izbu, aby nemohli komunikovať v rodnom jazyku.

Ak vám nevyhovuje ani jedna možnosť, môžete si ubytovanie zabezpečiť aj sami v hoteli, alebo napríklad bez AIRBNB, alebo napríklad Booking.

moja škola

Idem

Kúpila som si letenku, vybavila dovolenku v práci, rozlúčila sa s deťmi a rodinou a vyrazila na moje samostatné 3 týždňové dobrodružstvo na opačnú pologuľu. A že to bolo dobrodružstvo. Začalo sa to už v Budapešti, keď som nastúpila do lietadla smer Dubaj a tam som mala prestúpiť na ďalší let do Cape Town. 

Po desiatich minútach letu nás otočili a vrátili späť na letisko, vraj pre technickú chybu na lietadle. Tá sa nedala odstrániť na meste, tak sme jednu noc strávili v hoteli v Budapešti a leteli až nasledujúci deň. Všetko mi zabezpečila a aj zaplatila letecká spoločnosť Emirates, dokonca som dostala odškodné 600 €. To som však v tej chvíli ešte nevedela. 

Takže som v sobotu – v deň odletu stresovala a volala do agentúry, že neprídem v stanovený čas a vysvetľovala, čo sa stalo. Agentúra mi prebookovala taxík z letiska do školy o deň neskôr a nakoniec bolo všetko úplne v pohode.

Ak neviete, ako a kde hľadať lacné letenky, kliknite tu:

Prvý deň v škole

Tak som sa do Cape Town nakoniec dostala nie v nedeľu poobede, ale až v pondelok poobede. A keďže sa testy, na základe ktorých vás zaradia so skupín písali už v pondelok ráno, mala som individuálne posúdenie mojej úrovne angličtiny. 

Najskôr prečítať text, potom porozprávať niečo o sebe, napísať slohovú prácu na zadanú tému. A nasledoval dlhý rozhovor prečo som tam, prečo práve Kapské mesto, prečo sa chcem učiť angličtinu a kopu iných otázok. Ešteže mi nedali gramatický test, tam by som pohorela na plnej čiare. Na základe toho ma zaradili do 5. triedy. Podotýkam, že najvyššia úroveň bola 6. trieda. Fíha, to som ani nevedela, že som až taká super angličtinárka.

Ak máte pocit, že nestíhate, môžete požiadať o preradenie do nižšej triedy. Môžete požiadať aj o preradenie do vyššej triedy, to ale musíte urobiť postupové skúšky. Keďže som tam bola krátko, ja som ich nerobila, ale ostatní študent mi hovorili, že sú dosť náročné. Keď skúšky urobíte, preradia vás do vyššej triedy. Ak nie, zostávate ďalej v pôvodnej triede. O skúšky môžete požiadať sami, alebo vás odporučí váš učiteľ. V jednej triede by ste nemali zostať dlhšie ako 6 týždňov. Na konci vášho pobytu dostanete certifikát o vašej najvyššej dosiahnutej úrovni jazyka.

Hneď v pondelok nás zobrali na prehliadku mesta, ukázali nám kde čo je, ako sa orientovať a prepravovať, upozornili na bezpečnostné pravidlá v krajine. Takisto nám ukázali, kde je čo v škole, kde je naša trieda. Vzhľadom k veľkému počtu študentov z rôznych krajín nám neodporúčali nechávať doklady, peniaze a cennosti na izbe. 

Všetko sme mali uzamknuté v trezore a nechala som si pri sebe iba platobnú kartu a malú hotovosť. Doklady som so sebou do mesta nenosila, stačilo sa pri policajnej kontrole preukázať študentským preukazom. V Cape Town sú tieto kontroly aj niekoľkokrát denne. Keď som si potrebovala zobrať peniaze alebo pas, v určené hodiny tam bola pracovníčka, ktorá mi to vydala. 

Štúdium

Ja som si zvolila intenzívny kurz, teda škola bola od 8,00 -12,00, potom hodina prestávka na obed a poobede som mala ešte konverzácie od 13,00 – 15,00. A potom už voľno.

Chodili sme so spolužiakmi na pláž, do mesta, do múzea, na diskotéky, na túry. Snažila som sa využiť čas čo najlepšie. Super na tom je, že spolužiaci sú z rôznych krajín, rôzneho veku. Nikto tam nerieši, koľko máte rokov. Chodili sme celá skupina s vekovým rozhraním od 20 – 55 rokov. Ale o tom už v inom článku. 

Ako prebieha škola?

V prvý deň dostanete pracovný zošit a knihu, z ktorej sa učí vaša trieda. Nevýhoda krátkeho pobytu je v tom, že nestihnete prejsť celú knihu. Štúdium stále beží podľa kapitol v knihe a ako ľudia prichádzajú a odchádzajú z triedy, tak sa učia rovnako s ostatnými. Teda keď tam prídete na pár týždňov, stihnete prejsť iba pár kapitol z knihy. No boli aj študenti, ktorí tam boli 6 a viac mesiacov. 

Jeden deň v škole

Ráno o 8,00 musíte sedieť v škole. Ak pravidelne meškáte, učiteľka nedovolila vstúpiť do triedy po začatí vyučovania. Ďalej je to ako v klasickej škole. Čítanie, písanie, gramatika, rozhovory, rôzne hry a úlohy, ktoré sme plnili individuálne, alebo v skupinách či vo dvojiciach. skoro každý deň sme mali aj domáce úlohy. 

Dokonca sme boli v rámci školy v múzeu a každý dostal tému, na ktorú si musel pripraviť referát a ten v múzeu prečítal pri konkrétnej expozícii, ktorá sa týkala danej témy. Po ukončení prehliadky sme dostali test a museli sme odpovedať na otázky a na domácu úlohu napísať sloh o múzeu.

Štúdium bolo dosť náročné, pre mňa hlavne gramatická časť. Čo bolo super, nikto sa nesmial, keď niekto niečo nevedel, spolužiaci sme si medzi sebou navzájom pomáhali a učili sa spolu. Napríklad poobede sme si na pláži opakovali frázové slová, vysvetlili si navzájom, ak niekto niečomu nerozumel.

Od 12-13 hod. bola prestávka na obed. Stravovali sme sa buď v školskej jedálni, alebo v blízkych reštauráciách. Jedlo v Cape Town nie je drahé, obed v škole stál cca 3-4 euro, v reštaurácii od 3-30 euro, záleží, v akej sme boli.

Po obede mali niektorí študenti voľno a my, čo sme mali intenzívny kurz sme mali ešte poobede konverzácie. Tam sme boli viacerí študenti z rôznych tried, ale vždy na približne rovnakej jazykovej úrovni. Ja som bola v najvyššej konverzačnej triede a témy sme mali teda naozaj rôzne, prispôsobené najvyššej jazykovej úrovni: 

  • "Existuje nejaký život po pozemskom živote?"
  • "Prečo Európska únia nechce prijať utečencov z afrických krajín?"
  • "Čo je podľa teba bohatstvo?"
  • "Akú najväčšiu výzvu si zdolal vo svojom živote?"
  • "Kto je tvoj športový, filmový či politický vzor?"

No poviem vám, na niektoré témy by som nevedela odpovedať ani v slovenčine. Ale nakoniec to vždy nejako išlo. Konverzácie prebiehali formou písomnej prípravy a potom rozhovory na danú tému. Učiteľ počúval a opravoval, keď sa niekto zle vyjadril, alebo použil slovo, ktoré sa v danej situácii nepoužíva, prípadne pomohol s vyjadrením. Predstavte si, že v triede boli európania, afričania a veľa brazílcov…tak o vtipné a sem tam aj trápne situácie nebola núdza.

v triede
spolužiačka z Brazílie

Záver

  • Môžem povedať, že to bola jedna z mojich najlepších skúseností v živote. Za 3 týždne som sa neuveriteľne zlepšila v angličtine a naučila som sa konečne „neprekladať si vety v hlave“ ale komunikovať priamo.
  • Nadviazala som niekoľko priateľstiev, ktoré pretrvávajú dodnes. Voláme si, píšeme si, zdokonaľujeme sa tak v angličtine a dúfame, že sa raz opäť stretneme.
  • Opäť som sa aspoň na chvíľu vrátila do študentských čias.

Samozrejme, môj pobyt nebol iba o učení, ale aj o spoznávaní krajiny a nových priateľstvách. O tom sa dočítate v ďalšom článku, ktorý pre vás pripravujem. Ak chcete, aby som vám poslala upozornenie keď bude hotový, nechajte mi na vás e-mail. A ešte vám k tomu pošlem aj eBook zdarma. Kliknite na obrázok. 

Medzičasom som článok napísala. Prečítať si ho môžete tu. No budem písať aj ďalej, tak mi ten email kľudne nechajte a napíšem vám, keď bude zverejnený ďalší:

Gabika Remšíková

Som obyčajná zamestnaná žena, manželka a matka dvoch puberťákov. Okrem svojej rodiny milujem cestovanie a objavovanie nových krajín. Už niekoľko rokov cestujem tak často, ako sa dá. Teda vždy, keď mi to čas a financie dovolia. Počas týchto rokov som sa naučila MAŤ čas a MAŤ financie. Chcem vás inšpirovať a ukázať vám, ako na to. Ako spoznávať svet a nezruinovať pri tom svoj rodinný rozpočet. Niečo o mne a mojej cestovateľskej rodine si môžete prečítať tu>>>> SOM AUTORKA E-BOOKOV, CESTOPISOV A ONLINE KURZOV: všetko nájdete tu >>

Pridaj komentár

Close Menu

Pokračovaním v návšteve tejto stránky súhlasíte s používaním súborov cookie. Viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this. https://www.google.com/policies/technologies/cookies/

Close