Ako to všetko začalo…

Tí, ktorí ste čítali moje predchádzajúce články alebo ma poznáte osobne viete, že už niekoľko rokov cestujem bez cestovky, šetrím pritom peniaze a užívam si dovolenku podľa vlastných predstáv 😉 . Nie vždy to tak bolo.Tiež som začala dovolenkovať klasicky, asi tak ako väčšina Slovákov. V Chorvátsku, auto naložené hrncami a jedlom, časť dovolenky som strávila varením a dokupovaním jedla.

Potom sme išli prvý krát do Turecka- hotel s polpenziou, neskôr sme vyskúšali hotel all inclusive. Prišli sme však na to, že od dovolenky očakávame viac, ako len ležať na pláži alebo pri bazéne. Ak je to však vaša predstava dovolenky, aj to si viete zorganizovať sami. My sme si aj tak väčšinou požičali auto a spoznávali okolie. Môj názor je, že na čo platiť služby all inclusive, keď sme aj tak trávili podstatnú časť dovolenky mimo hotel?

Prvý krát bez cestovky

hotel a bazén Kanárske ostrovy

Naša prvá dovolenka bez cestovky bola v roku 2012 na Kanárske ostrovy. Vtedy to bolo ešte také opatrné, predsa sme nevedeli do čoho ideme. Dopredu sme mali okrem leteniek rezervovaný aj hotel- celý pobyt sme strávili v jednom hoteli. Čas sme trávili buď na pláži, v aquaparkoch, boli sme sa potápať, alebo sme si robili výlety po ostrove. Za 14 dní sme ho obišli celý. V tej dobe som ešte nevedela, že existujú pomocníci, ktorí uľahčia cestovanie bez cestovky a ešte aj ušetria peniaze. Možno by som to riešila úplne inak.

Za „prvú “ naozajstnú dovolenku bez cestovky považujem našu dvojtýždňovú cestu na Kubu. Bolo to ešte v čase, keď Kuba bola naozaj Kuba a som veľmi rada, že sme to ešte stihli.

Kuba - Playa Pilar

Ako to vlastne bolo?

Raz som len tak „googlila“ na internete až som objavila letenky. Stáli 600 euro, čo bola vtedy výborná cena. Ja viem, teraz sa tam dostanete aj za polovicu – bolo to však pred niekoľkými rokmi. Začala som rozmýšľať, že by sme išli. 

Našu prvú veľkú cestu sme však chceli absolvovať bez detí. Obávala som sa, ako zvládnu dlhý let. Ako to zvládneme my? A čo hygiena? Čo tam budeme jesť? Kde budeme spať? Čo keď sa tam niečo stane? Sú tam vôbec nemocnice? Otázok bolo veľa, odpovedí málo.

Tak sme sa dohodli s mojou mamou a otcom o strážení detí a kúpila som letenky. Ten dátum si presne pamätám. Bol 28.december 2012 a 1.februára 2013 sme leteli. Na organizáciu nebolo moc času. Moja prvá cesta viedla do kníhkupectva kúpiť bedeker Kuby. Potom bolo treba vybaviť víza. Našťastie sa to dalo aj formou splnomocnenia, takže mi ich vybavil môj ochotný kamarát a nemusela som cestovať do Bratislavy.

Havana

Letenky a víza sme mali – základ našej cesty. Čo však ďalej? Prečítala som nejaké cestopisy, nakukla aj na internet na možnosti výletov. Fúha, celkom drahé. A to som si myslela, že Kuba je lacná. Nakoniec však bolo všetko úplne inak 🙂 .

Vedeli sme, že chceme ostrov precestovať. Po zvážení časových možností, sme sa rozhodli, že ho neprecestujeme celý, ale iba polovicu. Chceli sme si to aj užiť, nielen stráviť kopec času v autobuse. Toto rozhodnutie sa neskôr ukázalo ako veľmi dobré. V tej dobe bolo požičanie auta na Kube veľmi drahé a o vrátení auta v inom meste ako by sme si ho požičali nechceli ani počuť. Zostávalo nám teda spoliehať sa na taxi alebo autobusy.

Zo Slovenska, teda z Viedne sme leteli smer Varadero a mali sme zabookovaný iba hotel v Havane na prvé dve noci. To bola aj podmienka na získanie víz. Bývali sme v krásnej štvrti Miramar, kde sídlia ambasády rôznych krajín. Odtiaľ sme podnikali výlety po Havane či už pešo, alebo aj trochu netradičnými spôsobmi dopravy – tuk tukom, kočom ťahaným koňmi alebo krásnym autom veteránom.

veterán taxi v Havane
Možnosti dopravy v Havane
ďalšie možnosti dopravy v Havane

Potom na posledné 3 noci vo Varadero. Rezervovali sme si hotel all inclusive na pláži, aby sme mali možnosť sa zregenerovať po ceste kade tade krajinou. A ešte jeden dôvod sme mali. Fakt sme netušili, aké tam budú stravovacie možnosti, čo tam budeme jesť. Kde a ako budeme spať? Preto all inclusive. Medzi tým prázdno.

Veď nejako to dopadne  🙂

Tieto dni „medzi“ boli nakoniec najkrajšie z celej Kuby. Stretli sme zaujímavých ľudí, boli na krásnych miestach. Prespávali sme u domácich ľudí, stravovali sa u nich, rozprávali sa s nimi o živote na Kube a v Európe. 

Niektorí ani netušili, že Slovensko alebo Európa existuje. Nemali internet, mobily iba niektorí a aj to sa s nimi nikam nedovolali, iba medzi sebou. Keď uvideli môj dotykový mobil, nevedeli sa naň vynadívať. Keď sme sa fotili s foťákom a využili sme samospúšť, tiež sme vysvetľovali, ako je to možné.

autobusy pre miestnych ľudí

Wifi bola iba v niektorých lepších hoteloch. Poslať správu domov, prípadne fotku bol nadľudský výkon. Verejná wifi nebola nikde. Nemali autá, niektorí dokonca ani bicykel. Prepravovali sa na korbe nákladných áut, na koňoch alebo iným, pre nás čudným spôsobom. Najčastejšie však pešo.

Niektoré jedlo bolo iba na prídel alebo poukážky. Ako na Slovensku niekde v období vojny. Niektoré jedlo bolo iba pre turistov. Napríklad homáre alebo krevety domáci nesmeli jesť.

V televízii bola cenzúra na všetko zo „západu“. Ľudia mali iba minimálne informácie o okolitom svete, nemali obchody s oblečením, kozmetikou. Boli odkázaní na balíky z USA, ktoré im posielali príbuzní, ktorým sa podarilo emigrovať. Boli vďační za všetko, čo im darovali turisti- tričká, ponožky, mydlo, kozmetika, perá- proste všetko.

Homár od domácej

Poviem vám, lepšieho homára ako nám pripravila domáca som odvtedy nejedla ani v najlepšej reštaurácii. Pre nich bola ryža a fazuľa na milión spôsobov. Napriek tomu však väčšina z nich žila šťastný život. Hlavne staršia generácia. Mladí mali samozrejme informácie od turistov a vedeli, že sa niekde vo svete žije aj inak. Celkovo život na Kube plynul pomaly, na všetko mali čas. Maňana bolo počuť na každom kroku, žiadny zhon a naháňanie sa za majetkami.

Na odporúčanie domácich a cestovateľov, ktorých sme stretli cestou sme sa rozhodovali o ďalšej trase, navštívili sme miesta o ktorých sa nepíše v žiadnom bedekri. Proste voľnosť. Neboli sme v časovom strese, že sa potrebujeme presunúť do ďalšieho rezervovaného ubytovania. Kde sa nám páčilo, tam sme zostali. 

Dokonca sme stretli Janku a Janka zo Slovenska 😆 , s ktorými sme strávili spoločné 3 dni. Keďže oni práve končili 3 týždňovú cestu po Kube, už boli zbehnutí v miestnych pomeroch. Tí nás  „zaučili“ do tajov, ako si máme hľadať ubytovanie u domácich, ako sa prepravovať.

tabakové plantáže
prírodné krásy Kuby
vyhliadka eko farma
aj toto je Kuba

Absolvovali sme výlety na koni po tabakových plantážach, videli sme fabriku na výrobu cigár, boli sme na eko farme pri západe slnka, kde sme okrem dupania konských kopýt a cvrlikania cvrčkov nepočuli absolútne nič. Kúpali sme sa vo vodopádoch, boli sme v jaskyni, videli sme spracovanie cukrovej trstiny a aj sme ochutnali, čo sa mi však neskôr vypomstilo pol dňovými žalúdočnými a črevnými komplikáciami 😥 . Niekoľko krát sme sa boli potápať, čo bol pre mňa jedným z TOP zážitkov na Kube.

Playa Ancon - potápanie

Vtedy sme ľutovali, že sme nemali foťák na fotenie pod vodou a túto chybu sme ihneď po návrate domov napravili. Dostali sme sa na krásny ostrov Cayo Coco, kde sem bývali na farme o ktorej sa nedočítate na internete ani v žiadnom sprievodcovi. Aspoň v tej dobe to tak bolo.

potápanie v Karibskom mori
potápanie v Karibskom mori

Spali sme v slamennom domčeku, na 8 turistov – čo bola celková kapacita ubytovania v 4 domčekoch bolo asi 10 ľudí personálu. Videli sme nádherné pláže, akoby vystrihnuté z pohľadnice. Musím povedať, že odvtedy som precestovala kus sveta, ale krajšie pláže ako na Cayo Coco som ešte nevidela. Veď posúďte sami:

Playa Pilar - ostrov Cayo Coco, Kuba

O to väčšie sklamanie bolo pre mňa slávne Varadero. TOTO je to, prečo sem chodia turisti? Hotel vedľa hotela, jedna cesta a nič iné. V „centre“ zopár obchodov a trhovisko.

Varadero
Varadero
Varadero - hotel

Hotel taký istý, ako všade inde na svete. Množstvo jedla, pitia, animačné programy celý deň, večer zábava. A každý deň dookola to isté. 

Ešte cestou na Kubu sme v lietadle spoznali manželský pár zo Slovenska, ktorí strávili takisto 14 dní na Kube. Dohodli sme sa, že sa v posledný deň nášho pobytu stretneme. 

Oni boli celý čas boli iba v hoteli. Každý deň animačné programy, tá istá pláž, ten istý bazén, tí istí ľudia. Keď sme im rozprávali, kde všade sme boli, čo všetko sme videli a zažili, koho sme stretli… ľutovali, že čas dovolenky nevyužili lepšie. Oni boli iba jeden deň na predraženom výlete v Havane, ktorý poriadal hotel. A to nehovorím o tom, že nás vyšla komplet dovolenka na Kube menej ako polovicu z toho, čo zaplatili oni.

Kúpanie vo vodopádoch
Kuba

Odvtedy sme precestovali kus sveta, začali sme brávať so sebou aj deti. Prišla som na to, že som sa niektorých vecí obávala úplne zbytočne. Ak by som to vedela, začali by sme s deťmi cestovať oveľa skôr. Myslím si, že sa ich pohľad na svet výrazne zmenil. Videli, ako žijú ľudia inde a začali si vážiť to, čo majú doma. Aj o tom je cestovanie. Ja som sa zase naučila, ako a kde mám hľadať všetky informácie o cestovaní. Naučila som sa využívať „pomocníkov“, ktorých mám počas ciest stále pri sebe.

Náš slamený domček

Aby som vám mohla prinášať ďalšie informácie z našich ciest, podeliť sa s vami o zážitky, vznikol tento blog. Nie vždy sú to cesty na opačný koniec sveta, veľa výletov absolvujeme v Európe alebo na Slovensku. Ak sa vám článok páčil a nechcete, aby vám ušli ďalšie, pridajte sa do FB skupiny Cestujeme za zážitkami. Tam budem pravidelne informovať a nových článkoch alebo pridávať rôzne príspevky a zaujímavosti nielen o cestovaní. Takisto môžete sledovať naše cesty na Instagrame.

Pri organizácii tohoto výletu, ale aj pri ďalších dovolenkách a cestách využívam mobilné aplikácie, ktoré mi výrazne pomáhajú a ešte mi aj šetria peniaze. Popis aj odkazy na ne nájdete v tomto online kurze. Takisto v ňom nájdete celý návod a postup, ako si takúto dovolenku na vlastnú päsť naplánujete. Formou videonávodov a fotonávodov sa dozviete ako a kde kúpite letenky, ako a kde rezervujete ubytovanie + získate zľavy na ubytovanie, ktoré môžete využiť už pri vašej ďalšej dovolenke. Viac si prečítajte tu.

Gabika Remšíková

Som obyčajná zamestnaná žena, manželka a matka dvoch puberťákov. Okrem svojej rodiny milujem cestovanie a objavovanie nových krajín. Už niekoľko rokov cestujem tak často, ako sa dá. Teda vždy, keď mi to čas a financie dovolia. Počas týchto rokov som sa naučila MAŤ čas a MAŤ financie. Chcem vás inšpirovať a ukázať vám, ako na to. Ako spoznávať svet a nezruinovať pri tom svoj rodinný rozpočet. Niečo o mne a mojej cestovateľskej rodine si môžete prečítať tu>>>> SOM AUTORKA E-BOOKOV, CESTOPISOV A ONLINE KURZOV: všetko nájdete tu >>

Pridaj komentár

Close Menu

Pokračovaním v návšteve tejto stránky súhlasíte s používaním súborov cookie. Viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this. https://www.google.com/policies/technologies/cookies/

Close