V predchádzajúcom článku ste si prečítali o Kapskom meste. O tom, čo som tam videla, kde som bola a kde som nestihla ísť. Teraz sa vyberieme do jeho blízkeho a aj trochu vzdialenejšieho okolia.
Keďže som v Cape Town strávila dva víkendy, stihla som absolvovať aj dva výlety. Výlety organizovala škola, no niektorí spolužiaci si prenajali auto a išli na výlety aj individuálne. Ja som sa zoznámila počas prvého týždňa pobytu s dievčatami z Brazílie a dohodli sme sa, že pôjdeme na jednodňový výlet organizovaný školou.
Tulene
Vybrali sme sa do Cape Point, čo je najjužnejší bod Afriky, no po ceste sme mali ešte niekoľko parádnych zástavok. Videli sme krásne útesy „Dvanásť apoštolov“ čo je skupina malých horských vrcholov, ktoré vedú pozdĺž pobrežia Capetown. Sú súčasťou národného parku, ktorý sa tiahne od Stolovej hory až po Cape Point.
Zastavili sme sa na niekoľkých plážach, až sme dostali k Hout bay. Je to zátoka plná tuleňov. Musím povedať, že toľko tuleňov som v živote vo voľnej prírode nevidela a myslím, že už ani neuvidím.
Video, ako to tam naozaj bolo si môžete pozrieť tu.
Tučniaky
Potom sme pokračovali na miesto, kde majú tučniaky svoju rezerváciu. Je to chránené miesto vo voľnej prírode, kde sa síce môže ísť, ale iba po mostíkoch, aby sa tučniaky nevyrušovali v ich prirodzenom prostredí. Keďže som tam bola v období kladenia vajec a liahnutia mláďat, mala som postarané o naozaj nezabudnuteľný zážitok.
Toto som dovtedy nikdy nevidela a myslím, že už ani neuvidím. Kliknite sem a pozrite sa, o čom píšem.
Cape of good hope
Pokračovali sme ďalej na Cape Point, čo je najjužnejší bod Afriky a na Cape of good hope – Mys dobrej nádeje. Veľa ľudí si myslí, že je to aj miesto, kde sa spája Atlantický a Indický oceán, toto miesto je však v skutočnosti o 160 km ďalej, pri Strelkovom myse.
Podľa legendy námorníci Mys dobrej nádeje považovali za najnebezpečnejšie miesto na ceste do Indie po prekonaní ktorého mali to najhoršie za sebou a čakala ich už len relatívne pokojná plavba. Viažu sa k nemu legendy o bludnom Holanďanovi, ktorý brázdi tieto vody na lodi, ktorej posádku tvoria duchovia námorníkov. Loď je odkázaná na večné blúdenie a nikdy nenájde cestu domov.
Safari
Počas ďalšieho víkendu sme sa jeden deň „uliali“ zo školy a išli na safari. Vyrazili sme v piatok skoro ráno a počas 3 dní sme videli a zažili toľko, čo sa niekomu nepodarí ani za pár týždňov.
Slony, levy, nosorožce, žirafy a kopec iných, divo žijúcich zvierat v ich prirodzenom prostredí. Podarilo sa mi vidieť skoro všetky zvieratá z BIG FIVE – alebo Veľkej päťky. Sú to zvieratá, ktoré kedysi dávno White hunters označili ako zvieratá, ktoré je najobtiažnejšie uloviť. My sme ich samozrejme nelovili, ale boli sme sa na ne iba pozrieť v ich prirodzenom prostredí.
BIG FIVE:
- lev
- slon
- leopard
- nosorožec
- byvol
Vedeli ste, ktoré z týchto zvierat je najnebezpečnejšie? Všetci sme tipovali leva. Ale vraj najnebezpečnejší je nosorožec. Videli sme to aj na safari – keď sa ku nám priblížil lev (video si pozrite tu) na celkom nebezpečnú vzdialenosť, náš sprievodca bol úplne kľudný. Ale keď sa k nášmu autu rozbehol nosorožec, okamžite štartoval a išiel preč. Asi vedia, prečo.
Okrem leoparda, ktorého sa vám nepodarí len tak jednoducho nájsť, som videla všetko. Bol to naozaj jeden z mojich TOP afrických zážitkov.
Boli sme v nádhernej jaskyni, kde sme sa miestami museli plaziť a preliezať cez naozaj malé otvory v skale. Videli sme miesto, kde sa stretá Indický a Atlantický oceán, zažili sme grilovanie marshmallows na pláži. Zažila som stretnutie so slonmi (video si pozrite tu), aj keď to teda nebolo prvý krát v živote, ale určite to malo svoje čaro.
Niektorí z nás sa odvážili skočiť na bungee jumpingu z 216 metrového mosta – Bloukrans bridge. Je to najvašší bungee jumping v Afrike. Priznám sa, že som dlho rozmýšľala, či pôjdem, alebo nie.
Nakoniec som sa rozhodla, že pôjdem radšej skočiť z lietadla na padáku…. no ale človek plánuje a počasie plány mení. Na druhý deň bolo veterno a nedovolili nám vzlietnuť, tak som so na svoj prvý zoskok zo 4000 m musela ešte pár rokov počkať a nakoniec som ho absolvovala na Slovensku.
Išla by si znova? Neľutuješ?
Toto sú najčastejšie otázky, ktoré dostanem, keď niekomu poviem, že som sa vybrala sama na 3 týždne do Afriky učiť sa angličtinu.
Ak by ste aj vy chceli navštíviť tento nádherný kúsok sveta (alebo aj nejaký iný), budete potrebovať lacné letenky. Viete kde a ako ich kúpite?
Nie, neľutujem
- musím povedať, že to bol jeden z mojich "najlepších úletov" v živote
- spoznala som niekoľko super ľudí, s ktorými som v kontakte dodnes
- videla som krajinu a zvieratá, ktoré už zrejme nikdy neuvidím v takom počte vo voľnej prírode
- ochutnala som jedlá, ktoré som nikdy predtým nejedla - napríklad pštrosa, krokodýla či živé húsenice
A čo tá angličtina?
Za tri týždne som sa neuveriteľne zlepšila v komunikácii. Čo – to som pochytila v škole, no myslím si, že mi dala najviac komunikácia so spolužiakmi. Celé dni a noci sme trávili spolu a museli sme komunikovať. Keď to nešlo inak, použili sme ruky nohy. A keď aj to zlyhalo, použili sme translátor alebo slovníky v mobile.
Ak premýšľate, že by ste sa vybrali na jazykový pobyt, určite choďte. Za pár týždňov sa naučíte oveľa viac, ako za rok niekde v škole. A tie zážitky a priateľstvá, tie vám zostanú na celý život.
