Gruzínsko nikdy nebola krajina na mojom pomyselnom „bucket liste“ a dostala som sa sem iba náhodou. No nakoniec sa z toho vykľula parádna dovolenka za pár euro a určite sa sem oplatí ísť.
Ako to vlastne bolo?
Tí, čo ma sledujete na FB alebo na Instagrame už viete, že túto cestu za zážitkami som absolvovala v tak trochu netradičnej zostave. Bol to sen mojej mamy, tak dostala výlet do Gruzínska na narodeniny a pridala sa k nám moja dcéra a švagriná. Takže čisto babská zostava, bez chlapov a na 7 dní po tejto nádhernej krajine.
Ak si myslíte, že ako narodeninový darček je to trochu drahé, môžem vás ubezpečiť, že Gruzínsko je veľmi lacná destinácia a stojí menej, ako týždeň na Slovensku alebo v Čechách.
Prípravy na cestu
Kúpila som letenky z Viedne do Kutaisi (ak neviete kde a ako kúpite lacné letenky, nakuknite tu), prečítala zopár bedekrov a cestovateľských rád na internete a na základe toho som zostavila plán a trasu našej cesty. Pôvodne sme si chceli požičať auto, no nakoniec sme túto alternatívu zavrhli. A dobre sme urobili. Prečo sa dozviete v cestopise, ktorý si môžete zdarma stiahnuť tu.
Ak by ste sa predsa len rozhodli, že si chcete požičať auto, tu nájdete presne podľa vašich preferencií za výborné ceny. Ja som si cez Discovercars požičala auto už veľa krát a vždy to bolo bez problémov. Určite môžem odporučiť.
Dohodli sme sa s miestnym vodičom, ktorý nás vozil, robil nám ochranku a sprievodcu. V Tbilisi a okolí sme mali jedného a v Kutaisi a okolí ďalšieho. Nakoniec nás takáto doprava vyšla lacnejšie, ako požičanie auta. Dalo by sa premiestňovať aj maršrutkami, čo je ich spôsob MHD. Funguje to tak, že pokiaľ sa auto nenaplní, cca 8-10 ľudí, tak maršrutka neodíde. Nemá teda presne stanovené odchody, ani žiadny jazdný poriadok.
Ďalej som zabookovala ubytko, niečo cez AIRBNB a niečo cez Booking. Keďže sme využili pozývacie kupóny, ubytovanie nás vyšlo ešte lacnejšie. Ak chcete aj vy dostať zľavu 39 € na ubytovanie cez AIRBNB alebo 10% späť z rezervácie cez Booking, kliknite na ikonky nižšie.
Kde sme boli a čo sme videli?
Za 7 dní sa nedá vidieť všetko, čo Gruzínsko ponúka. Museli sme si teda vybrať. Všetci sme uprednostnili hory pred mestami, veď vrchy vyše 5000 m vysokého Kaukazu a ľadovce nevidíme len tak hocikde.
No nevyhli sme sa ani hlavnému mestu Tbilisi a keď už sme tam boli, tak sme si samozrejme pozreli aj to. Prílet a odlet sme mali z mesta Kutaisi, tak sme sa zdržali aj tu a pobehali sme mesto a prírodu v okolí.
Za týždeň videli iba zlomok toho, čo táto krajina naozaj ponúka. Ak by sme ju chceli precestovať naozaj celú, potrebovali by sme aspoň mesiac. Na ďalších riadkoch sa dočítate, ktoré miesta sme videli.
Mestia a Usghuli
Gruzínsko je krajina, ktorá vznikla po rozpade ZSSR. Miestami sme sa cítili ako na Slovensku alebo v Čechách pred 100 rokmi, hlavne na dedinách v odľahlejších kútoch.
Už po ceste z letiska v Kutaisi do Mestie sme videli polorozpadnuté domy, kravy, prasatá a kone na ceste, kopec túlavých psov. No to sme ešte netušili, že to NAJ (najhoršie a najkrajšie) nás ešte len čaká. Cesta do dedinky Usghuli vo výške 2500m, úplne mimo civilizácie. Nevedie tam žiadna cesta, teda ak nepočítam rozbahnenú cestu bez zvodidiel nad vysokým útesom.
No ak sa tam úspešne dostanete, čaká vás naozaj raj na zemi. Nádherná príroda, kone a kravy voľne pobehujúce po lúkach, architektúra svanetských veží zapísaná v UNESCO a hlavne strašne milí ľudia. Ak budete v tejto krajine, Usghuli určite nevynechajte.
V Mestii sme strávili aj ďalší deň, stihli sme asi 3 hodinovú túru na ľadovec Chalaadi a omrkli sme aj lyžiarske stredisko Zuruldi. Je to také menšie stredisko, cez zimu to tam musí byť paráda. Len ako sa sem dostať, keď bude na jedinej príjazdovej ceste kopec snehu? Problém sme mali aj teraz cez leto.
Čo vidieť v Kazbegi a Stepandsminda?
Rozlúčili sme sa s Mestiou a Usghuli a šťastlivo sme sa dostali do ďalšej časti Gruzínska – na sever krajiny na Kaukaz. Aj keď pôvodne to malo byť úplne inak. Ak tu budete, Kazbegi určite nevynechajte. Už cesta tam je zážitok no a tie výhľady – niečo neuveriteľné. Je to asi 3 hodiny cesty autom z Tbilisi a po ceste si môžete urobiť zástavky v rôznych historických miestach, napríklad v meste Mccheta, ktoré bolo kedysi hlavným mestom Gruzínska.
Zastavte sa pri pamätníku Rusko – Gruzínskeho priateľstva, kúsok ďalej je Sulphur waters near Jvari Pass, môžete raftovať na rieke Aragvi, alebo si len tak vychutnávať jazdu medzi horami a obdivovať nádherné lyžiarske stredisko Gudauri.
Tu si stiahnite zdarma cestopis a dozviete sa viac o našej ceste Gruzínskom, vrátane podrobného finančného rozpočtu.
Inak, na obale eBooku je Gergeti Trinity Church, kostolík zo 14. storočia, postavený vo výške 2170 m.
V dedinke Stepandsminda sme sa ubytovali u domácich, teda žiadny hotel sa nekonal. Bolo to jedno z najlepších rozhodnutí. Zažili sme pravú domácu atmosféru, varili sme s domácou pani typické gruzínske jedlo Khinkali… ale veď si prečítajte podrobnosti v cestopise. No a výhľad priamo z postele asi ani netreba komentovať.
Tbilisi a Gori
Tbilisi je hlavné mesto Gruzínska, ktoré je oproti zvyšku krajiny úplne iné. Mieša sa tu história a modernými prvkami, ktoré dal postaviť kontroverzný prezident Mikheil Saakashvili, ktorý vládol krajine od roku 2004 do 2013. No treba uznať, že pre rozvoj turizmu urobil veľa – vybudoval cesty, sprístupnil jaskyne, sprístupnil napríklad Okatse Canyon. Už to, čo urobil v politike a pre ľudí je druhá vec. Niektorí ho velebia, iní zase nenávidia. Každopádne Tbilisi rozhodne stojí za návštevu.
Keď tu budete, zastavte sa na blšom trhu Dry market – je to taký výlet do minulosti, nájdete tu všelijaké veci z obdobia Sovietskeho zväzu. Fakt zážitok, teda aspoň ja tieto staré blšáky úplne milujem.
Cestou z Tbilisi do Kutaisi sme sa zastavili v rodisku Stalina – Gori. Aj keď vás nezaujíma politika a časy Sovietskeho zväzu, určite navštívte toto múzeum. Je to fakt zaujímavé, dokonca aj našu 16 ročnú pubertiačku to bavilo. Dozvedeli sme sa o Stalinovi také veci, ktoré sme sa v škole neučili. Alebo som vtedy nedávala pozor?
Čo sa dá vidieť v Kutaisi a okolí
Posledné dve noci sme strávili v Kutaisi a mali sme naplánované okrem prehliadky mesta, vyvezenie sa na starej lanovke z 50 tych rokov do lunaparku a jazdy na starom ruskom kole aj prírodu a pamiatky v okolí.
Na tento deň sme si našli miestneho vodiča – inak ten istý nás prišiel vyzdvihnúť aj prvý deň na letisko v Kutaisi a odviezol nás do Mestie. Veď kto bude poznať všetky zákutia prírody lepšie ako miestny taxikár. Ceny sa nemusíte báť, je to oveľa lacnejšie ako požičať si auto.
Nakoniec sme s ním strávili viac ako 12 hodín a videli sme naozaj veľa – jaskyne, „raftovali“ sme v canyone, kúpali sa vo vodopádoch, videli sme nádhernú prírodu, zvieratá, ochutnali miestnu kuchyňu, navštívili kláštor či kostol… z každého rožku trošku.
Tento článok je iba „ochutávka“ Gruzínska. Ak vás zaujíma viac, chcete vedieť kde sme spali, čo sme jedli, chcete vidieť viac fotiek, videí a zážitkov z tejto krajiny, zaujíma vás, koľko čo stálo a ako sme sa tam dostali – všetko som spísala do cestopisu, ktorý si môžete zdarma stiahnuť tu.
