Kde ísť a čo vidieť v Pekingu, alebo 24 hodín vo veľkomeste

Tento článok píšem tesne po ukončení 14 dňovej inkubačnej doby vďaka našej návšteve Pekingu a možnej nákaze Corona vírusom. Nakoľko sme prvý týždeň po návrate z Číny o víruse ani netušili, veselo sme behali po Slovensku a plnili si pracovné a školské povinnosti. Až zhruba po týždni od našej návštevy Pekingu sa začali šíriť informácie a bolo jasné, že sme si nevybrali zrovna najlepšiu dobu. Lepšie povedané, horšiu sme si ani vybrať nemohli… našťastie sa nákaza u nikoho z nás nepotvrdila a tento výlet má šťastný koniec.

Prvé, čo mi vždy napadne pri pomyslení na Čínu a Peking je určite Veľký Čínsky múr – The Great Wall. Vždy som tam chcela ísť, no vždy sa našlo nejaké proti, prečo som tam nešla. A teraz sa naskytla výborná príležitosť, ako tento novodobý div sveta navštíviť  a neminúť ani euro naviac za letenky. Počas našej cesty do Vietnamu sme mali letenky s dlhým prestupom – skoro 19 hodín v Pekingu. Ako to chodí na letisku a ako všetko vybaviť si môžete prečítať v tomto článku

Kde ísť a čo vidieť v Pekingu?

The Great Wall je asi 60 km od letiska, takže sa to dá v pohode stihnúť aj počas kratšieho prestupu. Počítajte minimálne s 8 -10 hodinami. Ak máte na prestup menej ako 8 hodín, asi by som moc neriskovala. Môžete to stihnúť úplne v pohode, no nemusíte. Všetko záleží na tom, ako dlho sa zdržíte na imigračnej kontrole a aké budú v Pekingu zápchy. 

My sme si vybrali časť Mutianyu. Z letiska sa tam dá dostať aj vlakom a busom (nemám s tým skúsenosť, tak o tom bližšie nepíšem). Keďže v čase nášho „pobytu“ v Číne bolo krásnych -12 stupňov a my sme nemali zimné oblečenie, zvolili sme radšej prepravu s dopredu dohodnutým vodičom. Našla som ho cez internet, bol to fajn chlapík, ktorý pracuje ako vodič pre maďarskú ambasádu, takže vedel aj celkom obstojne anglicky. A verte mi, nájsť v Číne človeka – vodiča, ktorý vie anglicky je celkom umenie. O tom že prečo, sa dočítate ďalej. 

Po komunikácii s ním koľko máme času a čo chceme vidieť sme sa dohodli na cene a dohodli sme sa, že stíhame počas jedného dňa Zakázané mesto – Forbidden City aj Veľký Čínsky múr. Poslala som mu číslo nášho letu – všetka komunikácia bola cez WhatsApp v angličtine a prišiel nás čakať na letisko. Nakoľko sme tam boli 1. januára a banky boli zatvorené, ukázal nám ATM, kde sme si vybrali peniaze. Dá sa aj v zmenárni na letisku, no kurz je tam nevýhodný. Vyberala som z karty Revolut, kde je výber do 200 € mesačne bez poplatku a ešte máte aj výhodný kurz. Ak nemáte kartu Revolut, svoj účet si môžete zdarma založiť tu.  

Vodičovi sme platili 750 RMB. Uznávam, že keby sme išli miestnou dopravou, tak by to stálo menej. No nestihli by sme počas jedného dňa Zakázané mesto (zatvára sa o 16,30 hod) a Veľký Čínsky múr. To už nehovorím o tom, že by sme v tom počasí poriadne premrzli, ak by sme mali čakať len 10 minút na autobus niekde vonku. 

Ešte na letisku sme sa poriadne naobliekali – našťastie sme si dopredu pozreli počasie a mali sme so sebou zimné doplnky ako čiapku, rukavice, termo prádlo. Vodič nám nachystal do auta fľaše s vodou (v tom mraze to boli skôr fľaše s ľadom), tak o to sme sa nemuseli starať. 

Zakázané mesto

Forbidden City - Zakázané Mesto

Je to jedna z najväčších pamiatok, aké sa v Pekingu – Beijingu nachádzajú. Priznám sa, že ma to nejako veľmi neočarilo. Neviem, či to bolo tou zimou alebo niečím iným. Oproti našim slovenským a českým hradom a zámkom to bolo nejaké chudobné. Myslela som si, že je to vo vnútri normálne zariadené, koberce, nábytok… a ono nič. Veľmi strohé zariadenie, do vnútra budov sa ani nedá ísť, všetko si pozriete iba zvonka. Dovnútra vás pustia „iba po dvere“ a môžete tam iba nakuknuť. Ale zvonku je architektúra krásna, to sa musí uznať.

Zakázané mesto
Zakázané mesto

Zakázené mesto bolo sídlom cisárov od počiatku 15. storočia, kedy ho cisár Jung-le nechal postaviť, väčšina terajších budov však pochádza až z 18. storočia. Reprezentovalo vzdialeného a nedotknuteľného čínskeho cisára. Smel sa tu zdržovať iba cisár so sprievodom, ostatným smrteľníkom sem bol vstup pod hrozbou smrti prísne zakázaný po dobu päťsto rokov. Mesto bolo domovom 24 cisárov dvoch dynastií – Ming a Čching .

Výstavbu zahájil cisár Jung-le v roku 1406 a trvala 14 rokov a vyžiadal si prácu viac než milión robotníkov. Náklady boli obrovské. Mesto má obdĺžnikový pôdorys a za jeho 12,5 m vysokými stenami nie je jediná budova, ako bolo zvykom na Západe, ale súbor viacerých siení, palácov a chrámov prepojených priechodmi a chodbami. Podľa legendy je v komplexe 9 999 miestností. Vzhľadom k tomu, že mesto bolo postavené z dreva, neustále mu hrozil požiar. 

Do roku 1911 bolo Zakázané mesto nedostupné. Až po páde dynastie bolo sprístupnené obyčajným ľuďom. V roku 1987 bolo zapísané na Zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO ako najväčší a najzachovalejší palácový komplex na svete.

V Zakázanom meste a celkovo v Číne sa pripravte na to, že aj napriek tomu, že je to jedno z najnavštevovanejších miest Pekingu tam nikto, ale že naozaj nikto nehovorí anglicky. Na každom kroku je síce niekoľko usporiadateľov (v Číne je stále 100% zamestnanosť), ale ak sa chcete niekoho na niečo opýtať, máte smolu. Našťastie majú všetci mobily a v nich online translátory, ktoré fungujú celkom spoľahlivo. 

Vo vnútri paláca
Záhrada musí byť krásne v lete

Platí sa vstupné 40 RMB (asi 5,20 €). Mali sme so sebou dvoch študentov a tí mali 50% zľavu na ISIC kartu, tak sme spolu platili 120 RMB – čínskych juanov. Pozor, nedá sa platiť kartou, berú iba hotovosť. 

Je tam aj viacero vstupov, ktoré sa platia naviac, ale keďže nie sú skoro žiadne vysvetlivky v angličtine, tak sme ani nevedeli, čo tam vlastne je. 

Ak tam pôjdete, dajte si špeciálny pozor na alkohol v batožine. My sme mali nejaké malé fľaštičky so sebou ešte z domu, lebo sme v boli Číne akurát počas nášho Silvestra – tak že si na Čínskom múre aspoň symbolicky pripijeme. No security s našim nápadom nebola príliš stotožnená, tak nám jednu fľašku zobrali. Na 50 ml slivovicu sme im povedali, že je to medicína, tak nám ju nechali a TatraTea nenašli… (aby ste si nemysleli, že sme nejakí alkoholici – všetko sme to mali mali 50 ml fľaštičky). 

The Great Wall - Veľký čínsky múr

Je to starý systém opevnenia, ktorý sa ťahá naprieč severnou Čínou. Bol vybudovaný za dynastie Ming v období od konca 15. storočia do začiatku 17. storočia. Jeho účelom bolo chrániť Čínu pred mongolskými vpádmi. Číňania ho tiež nazývajú Wan-li čchang-čcheng čo znamená doslova „Múr dlhý desať tisíc li“. Pretože výraz „desať tisíc“ je pre nich tradične synonymum nezmerateľného množstva, ponúka sa výstižnejší preklad „Nekonečne dlhý múr“.  Má dĺžku 8 850 km a hovorí sa, že ho vidieť aj z vesmíru… nie je to však pravda. 

The Great Wall
Toto vidieť na vlastné oči je úžasný zážitok. A vyšľapali sme si to pešo až uuuplne hore.

Tak, ako ma Zakázané mesto neohúrilo, tak tu musím povedať obrovské WAW. Nádhera, neskutočný zážitok a presne kvôli tomuto nám stálo za to absolvovať dlhší prestup v Pekingu. 

Bol to už dlho môj sen, akurát sa mi zdalo dosť nelogické ísť do Číny iba kvôli múru. 

„A teraz som tu. Stojím tu. Vidím to na vlastné oči. Konečne.“

Vodič nás vyhodil hneď pri okienku, kde sa kupujú lístky. Môžete ísť pešo, alebo lanovkou. My sme sa rozhodli, že ideme lanovkou a dole pôjdeme na bobovej dráhe. Pripravte sa, že Čínsky múr nie je vôbec lacná záležitosť, ale ten zážitok za tie peniaze určite stojí:

  • lístok na lanovku stojí 100 RMB,
  • na bobovú dráhu ďalších 100 RMB
  • samotný vstup 45 RMB
  • shuttle bus obojsmerne 15 RMB. Od okienka, kde si kúpite lístok je to k samotnému vstupu na múr/ k lanovke ešte asi 10 minút busom.
  • ak máte študentov, takisto majú 50% zľavu na ISIC a štyria sme platili dokopy 700 RMB/ 92 €.
  • pripravte si hotovosť, ani tu sa nedá platiť kartou
Great wall
The Great Wall - Veľký Čínsky múr
The Great Wall

Výhoda januárovej návštevy bolo minimálny počet ľudí. Žiadne fotky s milión ďalšími turistami, žiadne strkanie a zavadzanie vo výhľade, žiadny krik od kopy turistov. Žiadne smogové výhľady, ale krásne a slnečné počasie s výbornou viditeľnosťou do ďaleka, málo ľudí, žiadne čakačky na lanovku či na bobovú dráhu. Akurát trochu zima, ale boli sme tam okolo obeda, tak už bolo iba -3, tak sa to dalo vydržať. A keď sme vyšľapali kúsok po schodoch po múre, ani zima nám nebola.

Hore môžete ísť lanovkou alebo pešo
Bobova draha
Dole sa môžete zviezť na bobovej dráhe

Neskoro poobede sme sa vrátili späť na letisko – museli sme absolvovať znovu všetky bezpečnostné a pasové kontroly – na imigračnom sme odovzdali druhú časť modrého papierika. 

No a tu mala naša „alkohol story“  pokračovanie. Na čínskom múre sme si síce symbolicky pripili na Nový rok, ale nejaké malé fľaštičky nám zostali. A opäť problém na letisku. Pani na security nás presviedčala, že si ich nemôžeme zobrať. Moje argumenty, že vo Viedni sme s nimi v pohode prešli, že spĺňajú všetky podmienky prepravovaných tekutín – teda že je to zabalené v priesvitnom sáčku, originálne označené a v množstve do 100 ml mi neboli nič platné. V Číne to vraj povolené nie je. 

Takže sme sa nedohádali, ale už aj pani rezignovala a napísala nám cez translátor (správne hádate, ani na letisku nevedia až na pár výnimiek anglicky), že buď ich vyhodíme, alebo ich vypijeme. Hádajte, ktorá možnosť zvíťazila? Tak sme tam všetci štyria dali na ex asi 5 minifľašiek (všetci spolu 5, nie každý) s alkoholom. Podľa jej výrazu tváre to tam ešte nevidela, ale celkom sa pobavila. Aspoň bude mať doma čo rozprávať rodine, čo zažila v inak asi nudnej práci.

Išli sme do nášho transit lounge, kde nás čakalo ďalšie prekvapenie. Dozvedeli sme sa, že nemajú pre nás žiadnu voľnú izbu. Keďže každý má izbu iba na 4 hodiny, chceli sme vedieť, kedy sa najbližšie nejaká uvoľní. No to bola na pani zjavne ťažká matematika na vypočítanie a nevedela. Tak som ju tam chodila nasledujúcu hodinu asi 10 x bombardovať s rovnakou otázkou – kedy sa uvoľní izba. Asi ju to už nebavilo, lebo zrazu sa jedna zázračne našla a dala nám ju. To sme mali akurát niečo vyše 5 hodín do odletu, tak super. Stihli sme sa najesť, sprchu, trochu oddýchnuť a pospať pred ďalším letom do Hanoja.

Cesta späť

Cestu späť z Vietnamu sme mali znovu dlhší prestup v Pekingu, znovu sme absolvovali celý ten kolotoč s modrým papierikom a tentokrát sme sa rozhodli, že pôjdeme pozrieť Temple of Heaven – letné sídlo cisárov. Opať rovnako ako Zakázané mesto – zvonku krásna architektúra, zvnútra strohé. Lístok stojí 20 RMB do chrámu s tým, že vás doň nepustia, ale dostanete sa iba po dvere a môžete nakuknuť dovnútra a 9 RBM do záhrady. Študenti majú zase 50% zľavu. V tomto je tá Čína naozaj super. 

Temple of Heaven
Temple of Heaven

Tento deň nemal náš anglicky hovoriaci vodič voľno, tak sme oslovili iného – celkom sranda. Nevedel ani ceknúť anglicky, všetko sme si s ním dohadovali iba cez translátor, z čoho vznikli aj nedorozumenia. 

Chceli sme ísť na Silk market – čo je jeden z najväčších obchodných centier s „fejkovým tovarom“. Napísali sme mu do translátore – on že OK. Super, ako rýchlo sme sa dohodli. Naraz zastaví pred budovou, aj sa nám to zdalo nejaké čudné, ale že sme tu. Silk market. Lenže to nebol „ten“ Silk market, ale originálna výrobňa hodvábu. Silk= hodváb. Pani nám začala ukazovať, ako vzniká hodváb, ukázala nám priadku morušovú… no čudovali sme sa my, ale ja ona. Nakoniec sme jej vysvetlili, že je to nedorozumenie a že nemáme moc času a pekne sme odišli. 

Po ceste nás zatiahol aj na ochutnávku čaju – panička nám ukázala rôzne čajové rituály, ochutnali sme viacero druhov čaju a že ak chceme, môžeme si aj nejaký kúpiť. Aj by sme si kúpili, keby nestálo vrecko čaju rovnako, ako nové topánky. Klasická turistická pasca s predraženým tovarom. No nakoniec sme boli radi, lebo sme na markete natrafili na rovnaký čaj akurát za desatinovú cenu. Tak tam sme si ho už kúpili.

Temple of Heaven
Temple of Heaven

Nákupy v Číne

Ak nechcete pozerať pamiatky, môžete čas v Pekingu využiť na nákupy. Na internete sme našli dve veľké nákupné centrá s fejkami svetových značiek – jeden bol už spomínaný Silk market a druhý Pearl market. Pearl je blízko Temple of Heaven. 

Keďže sme už nemali moc času do záverečnej v obchode a v Pekingu boli neuveriteľné zápchy, rozhodli sme sa, že ideme teda do bližšieho Pearl market. Zlá voľba. Je to síce niekoľkoposchodový komplex, ale iba 3 poschodia sú s elektronikou, hodinkami, kabelkami a oblečením. Zvyšok boli samé perly a výrobky z nich. Nevadí, aspoň sme tam neminuli moc peňazí. Inak ak tam budete, v suteréne je reštaurácia, kde sa dá najesť za celkom slušné ceny. 

Rýchloškolenie nákupov v Číne

Boli ste už v Turecku na trhoch? Áno? Tak mi verte, že toto je tisíc krát horšie. Akonáhle prídete do obchodu, všetci predajcovia na vás začnú kričať a ťahať vás za ruku, ponúkať svoj tovar. Ignorujte ich. Obehnite obchod a pozrite, čo by ste chceli kúpiť. Keď sa pre niečo rozhodnete, opýtajte sa na cenu, no neľakajte sa. To, že vám niekto povie, že fejková kabelka stojí 1200 RMB / 155 € ešte neznamená, že ju za toľko aj naozaj kúpite. Inak zvláštnosťou je, že tak, ako na ulici nevie anglicky NIKTO, tu vedia anglicky VŠETCI

Navrhnite im vašu cenu. Nám sa osvedčilo pri väčších veciach – kabelka, hodinky, mikiny, hokejové dresy začať na 70 RMB, teda asi 10 €. Môžete skúsiť aj menej. Je to niekoľkonásobne nižšia cena, ako vám navrhol predavač? Nevadí. Kľudne si z ceny odpočítajte jednu nulu a zvyšok vydeľte dvoma a to je cena, ktorú mu povedzte. Vážne. Samozrejme, že sa budú obchodníci tváriť, akoby ste im do kolena práve zavŕtali… no neustúpte a trvajte si na svojom. Podľa reakcie uvidíte, či ste naozaj prestrelili, alebo to za takúto cenu pôjde. 

Najideálnejšia taktika je ústup – jednoducho sa otočte a choďte preč. Nebojte sa, budú za vami bežať a súhlasiť s vašou cenou. Ak vás budú nútiť pridať, pridajte 1 RMB, nie viac. Stojí to síce 10 – 20 minút dohadovania, ale v 90% obchodov dostanete tovar za tú cenu, čo ste povedali na začiatku, prípadne o máličko vyššiu. 

Olympijský štadión

Cestou z marketu na hotel – cestou späť sme mali rezervovaný transit hotel od Air China, sme sa zastavili v olympijskom parku, kde boli olympijské hry v roku 2008 a ďalšie budú v roku 2022. Ak sa vám dá, choďte tam po tme, štadión je krásne vysvietený. Dá sa ísť aj dovnútra, lístok stojí 100 RBM, no na to sme už nemali čas. 

Tento druhý deň v Pekingu nás vyšiel 550 RMB – teda taxík pre 4 osoby. Znovu platí to, že po vlastnej osi a verejnou dopravou by to bolo určite lacnejšie, no asi by to nebolo rýchlejšie a nestihli by sme všetko, čo sme stihnúť chceli. Takže je na zvážení každého z vás, akou cestou sa vyberiete. 

Olympijský štadión
Olympijský štadión

Verím, že si vašu prípadnú niekoľkohodinovú návštevu Pekingu užijete rovnako, ako my. Čína síce nie je najlacnejšia krajina, ale ako som už v úvode písala, určite má čo turistom ponúknuť. Aj keď mne nejako príliš nesedí ich mentalita a celkovo ich zmýšľanie. No je to môj subjektívny názor, založený na stretnutí s asi 10 číňanmi… a je ich tam predsa niekoľko miliárd. 

Ak máte iné skúsenosti, podeľte sa o ne v komentoch pod článkom. 

Gabika Remšíková

Som obyčajná zamestnaná žena, manželka a matka dvoch puberťákov. Okrem svojej rodiny milujem cestovanie a objavovanie nových krajín. Už niekoľko rokov cestujem tak často, ako sa dá. Teda vždy, keď mi to čas a financie dovolia. Počas týchto rokov som sa naučila MAŤ čas a MAŤ financie. Chcem vás inšpirovať a ukázať vám, ako na to. Ako spoznávať svet a nezruinovať pri tom svoj rodinný rozpočet. Niečo o mne a mojej cestovateľskej rodine si môžete prečítať tu>>>> SOM AUTORKA E-BOOKOV, CESTOPISOV A ONLINE KURZOV: všetko nájdete tu >>

Pridaj komentár

Close Menu

Pokračovaním v návšteve tejto stránky súhlasíte s používaním súborov cookie. Viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this. https://www.google.com/policies/technologies/cookies/

Close