Chisinau

Hlavné mesto Chisinau je veľkomesto s 800 000 obyvateľmi. Žijú tu ľudia ako hocikde inde na svete. Nemajú tu žiadne Tesco, Kaufland ani Lidl, iba malé obchody a niekoľko hypermarketov. Na počet obyvateľov oveľa menej ako u nás. Nájdete v nich však všetko, čo by ste mohli potrebovať. Ceny sú o niečo nižšie ako u nás.

Kľudne sa môžete stravovať v reštaurácii bez toho, aby ste zruinovali rodinný rozpočet. Skoro všade sa dá platiť platobnými kartami, okrem malých obchodíkov a tržnice sme problém s kartou nikde nemali. Mena je moldavský Lei. Jedno euro je asi 20 Lei. Hotovosť budete potrebovať aj vo verejnej doprave. Vo všetkých častiach mesta jazdia trolejbusy a lístok si kúpite u človeka, ktorý ich priamo v trolejbuse predáva. Jedna jazda stojí 2 moldavské Lei- čo je asi 0,10 euro.

Historické centrum

Historické centrum prejdete aj pešo. Čo ma veľmi prekvapilo, je tam veľa zelene a upravených parkov. V parkoch sú dokonca vedľa lavičiek „stĺpiky“, kde si môžete dobiť mobil a pripojiť sa na wifi. Fíha, tak to by som tu naozaj nečakala. Dozvedeli sme sa, že Moldavsko je na druhom mieste v Európe, čo sa týka pokrytia verejnou wifi. Na samotný Chisinau sme mali vyhradeného pol dňa, čo nám úplne stačilo. Stihli sme si pozrieť budovu parlamentu, prezidentský palác, katedrálu, katolícky kostol, pamätník vojny.

Ale to, kvôli čomu sa oplatí do Moldavska ísť sú vinice. Navštívili sme tri, každá bola iná a je naozaj ťažko povedať, ktorá bola najkrajšia alebo najlepšia.

Castel Mimi

Je v krásnom zámockom prostredí. Po príchode nám ukázali, ako to tam vyzeralo pred rekonštrukciou- majú na to miestnosť so špeciálnym stolom, na ktorom sa premieta zo stropu. Potom sme si pozreli sklady so sudmi vína a výrobňu. Ochutnávka vín bola súčasťou obeda- ku každému jedlu nám doniesli iný druh vína. Someliér nám o ňom porozprával, upozornil nás, čo máme v danom víne cítiť. Ja som- ako vždy, necítila nič 🙂 . To bude asi tým, že som taký amatérsky vinár- poznám červené, biele a ružové. Chutí mi a nechutí mi. To je všetko, čo o víne viem.

Dostanete vínnu kartu, kde vám označia, ktoré vína ste ochutnali- podľa toho si môžete v obchode kúpiť, ktoré vám chutilo. Odporúčam Ice vine- ľadové víno. Bola som celkom prekvapená z cien- vína boli od 3- 15 euro.

Toto vinárstvo má aj zopár domčekov, kde sa môžete ubytovať- cena je však celkom vysoká- 150-250 euro za noc podľa sezóny. Ak by ste mali chuť, môžete si zaplávať v bazéne, prípadne využiť wellness. Takisto sa tu organizujú svadby, rôzne koncerty a tematické večery. Romantickú atmosféru určite dopĺňa aj fontána v strede nádvoria.

Et Cetera winery

Je rodinné vinárstvo, kde pracuje iba 5 ľudí- dvaja bratia s manželkami a rodičia. Na sezónne práce si najímajú ľudí z okolitých dedín. Toto vinárstvo malo úplne inú atmosféru, ako predchádzajúce. Privítala nás usmiata mladá dievčina, ktorá nám ukázala ako vyrábajú vína, ako ich balia a podobne. Takisto sme ochutnali zopár druhov vín.

Majú krásnu štýlovú reštauráciu, keďže však bolo teplo, sedeli sme vonku na terase. Ten výhľad- to sa nedá opísať. Sedíte v krásnom prostredí uprostred viníc, ďaleko od mesta či dediny. Ticho, okrem nás nikto. Po chvíli sa odniekadiaľ vyrojí zopár robotníkov, ktorí pracovali vo viniciach.

Kuchárka nám pripraví domácu „plančetu“, ktorá je zo špeciálneho 7 vrstvového cesta, plnená zemiakmi s cibuľkou alebo syrom. Dozvedáme sa, že to je tradičné jedlo v Moldavsku, ale 7 vrstvové cesto je špecialita tohoto regiónu. Je to stará receptúra, ktorú sa musela naučiť každá dievčina, ktorá sa išla vydávať. Údajne je to tak zložité, že v dnešnej dobe žijú už iba dve ženy, ktoré ho vedia robiť podľa tejto tradičnej receptúry. Takže ak ho chcete ochutnať, mali by ste sa poponáhľať.

Ako ďalšie chody sme mali moldavskú kuraciu polievku a zajaca. K polievke bol domáci chlieb, upečený zo zrniečok z hrozna- výborný. A samozrejme kopec vína- veď sme predsa vo vinárstve.

Po obede nám požičali bicykle, aby sme mohli isť do viníc. Len škoda, že náš bicyklový výlet predčasne ukončila prichádzajúca búrka. Takisto je tu krásne ubytovanie, zariadené v originálnom vidieckom štýle. Domáca nám prezradila, že chystajú aj bazén. Ani z tohoto vinárstva sme neodišli naprázdno a kúpili sme nejaké to vínko.

Cricova

Tretie vinárstvo, ktoré sme navštívili bolo úplne odlišné, ako dve predchádzajúce. Cricova je podzemné vinárstvo, kde nás autíčko- vláčikom zobrali 100 m pod zem, kde bola 98% vlhkosť a 12-14 stupňov celzia. V tejto oblasti sa ťaží biely kameň, ktorý využívajú na stavby domov. Ako sa tento kameň ťažil, vzniklo 120 km chodbičiek a miestností. Pre priaznivú klímu tu časom vzniklo vinárstvo.

Tu sme si pozreli ako sa vyrába šampanské- nazývajú ho aj moldavské Proseco. Ďalej sme videli sklady vín, kde bolo vyše 1 300 000 fliaš a ďalších niekoľko 1000 sudov vína. Je tu niekoľko väčších a menších salónikov, kde môžete degustovať vínko.

Na stene nájdete fotografie známych ľudí z celého sveta, ktorí tu boli. Okrem iných aj Eduard Kukan alebo kozmonaut Jurij Gagarin, ktorý sa v spleti uličiek a chodbičiek údajne na 2 dni stratil. Samozrejme sme opäť neodišli naprázdno a rozšírili sme našu kolekciu moldavských vín.

Butuceny

Ďalšou zástavkou bola návšteva typickej moldavskej starej dedinky-Butuceny. Je umiestnená v krásnom prostredí v údolí, ktoré kedysi vymlela rieka Reut.

Autom alebo autobusom sa dostanete iba na začiatok dediny, ďalej musíte ísť pešo. Je to však príjemná, 10-15 minútová prechádzka. Nájdete tu skanzen moldavskej dediny-Vila Etnica, penzión a reštauráciu kde si môžete dať výborný obed za pár euro. Všetko je z miestnych potravín, podľa tradičných starých receptúr.

My sme tu vyskúšali typickú moldavskú polievku. „Zaema“ je kuracia polievka s domácimi rezancami, ale inak ochutená ako tá naša. Dostanete v nej aj kus kuracieho mäsa. Podľa tradície ženy dostanú krídlo- aby mohli vyletieť z domu a vydať sa. Muži zase stehno, aby mali silné nohy- len sme sa nedozvedeli či potrebujú silné nohy na prácu, alebo aby mohli z toho manželstva v prípade potreby utiecť :-D.

Potom sme mali bravčové kúsky mäsa so syrom a niečo ako naša bryndza. K tomu tuhá kukuričná kaša, ktorá sa nekrája nožom, ale nitkou. A samozrejme víno- veď sme predsa vo vinárskej oblasti.

Na kopci nad touto dedinkou je malý kostolík a kúsok nižšie malá kaplnka. Zvonka nebola ničím zvláštna, ale v podzemí pod ňou žije mních pustovník- ak chcete, môžete sa tam pozrieť, vôbec si nás nevšímal. Prešli sme cez jeho „obývačku“ až na druhú stranu, kde sme sa ocitli na skale v útese. Tak ten má teda výhľad!

V dedinke je aj múzeum, tam sme však neboli. Pre priaznivú akustiku sa tu poriadajú rôzne koncerty pod holým nebom, rôzne kultúrne a športové podujatia. Keď sa nekoná nič, môžete si len tak ľahnúť do trávy a relaxovať v prírode v úplnom tichu.

Moldavsko je krásna krajina, ktorá má pohnutú minulosť. Po rozpade ZSSR sa stala samostatnou krajinou. Keď sme sa rozprávali s domácimi, situácia bola rovnaká ako u nás- len s rozdielom asi 50-60 rokov. Dnešní tridsiatnici si pamätajú vojnu, pamätajú si, že nemali vodovod, elektrinu a toaletu mali iba vonku. Pamätajú si, že chleba v obchode bol iba na prídel.

Aj napriek tomu sa táto krajina stavia na nohy, rozkvitá tu turizmus a snažia sa držať krok s ostatnými modernými štátmi Európy. Ale jej súčasťou je aj Transnistria- územie za riekou Nistra smerom k Ukrajine. Transnistria sa tvári ako samostatná krajina, ktorú však neuznali žiadne iné štáty. Majú vlastnú menu, vlastnú vládu. Transnistria je dôvod, prečo Moldavsko nemôže vstúpiť do EÚ.

Strávili sme tu krásne a intenzívne tri dni u priateľov, na ktorých pozvanie sme sem išli. Určite odporúčam navštíviť  túto krásnu krajinu. Je tu naozaj čo pozerať. Aj ja som mala pred výletom obavy, vôbec som nevedela, čo mám od Moldavska očakávať. Ale po prvom dni boli všetky obavy preč a zistila som, že tu žijú rovnakí ľudia ako všade inde vo svete.

Majú tu obchody, reštaurácie, luxusné aj turistické hotely. Jediné, čo by sa dalo vytknúť sú cesty. Nemajú diaľnice a cesty sú v dosť zlom stave. Keďže je Moldavsko malá krajina, dá sa to prežiť a hádam sa aj to časom zlepší.

Ak by ste chceli navštíviť vinice, odporúčam kontaktovať Goadventure. Zariadia vám úplne všetko- od vstupného, transportu, sprievodcu, ubytovania- všetko, čo len chcete. Alebo vám pomôžu zorganizovať iba časť výletu- ako je pre vás výhodnejšie. Majiteľ je mladý muž Andrei, ktorý sa nám celý čas venoval. Má úžasné vedomosti o krajine a o histórii. Počas tohoto výletu sme si odskočili na dva dni aj do Odesy na Ukrajine. Článok o našom výlete v Odese si môžete prečítať tu.

Aby vám neunikli ďalšie články, rady a tipy pridajte sa medzi ostatných cestovateľov na FB Cestujeme za zážitkami.

Pri organizácii tohoto výletu, ale aj pri ďalších dovolenkách a cestách využívam mobilné aplikácie, ktoré mi výrazne pomáhajú a ešte mi aj ušetria peniaze. Môžete si o nich prečítať + odkazy na ne nájdete v e-Booku, ktorý nájdete tu. Okrem iného v ňom nájdete aj zľavy na ubytovanie, ktoré môžete využiť už pri vašej ďalšej dovolenke.